Rímska ríša

Poznáte to príslovie,že správajú sa ako dvaja kohúti na smetisku? Asi každý z nás s a stretol s takýmto správaním, veď súperenie a boj medzi nami, ľuďmi, je stále aktuálny. Bojujeme o jeden cieľ – moc. Pri takomto boji mi napadne milión príkladov z prítomnosti i minulosti. No pre mňa najlepším a najvýraznejším príkladom takéhoto boja boli občianske vojny za rímskej republiky. Dvaja tak rozdielny muži – Gaius Marius a Lucius Cornelius Sulla – boli spojení i rozdelení osobou Gaia Iulia Caesara st.

Gaius Marius pochádzal z bohatého no nie práve patricijského rodu a teda bol považovaný ako Cicero za tzv. „nového človeka“. Vypracoval sa sám do pozície skvelého vojvodcu, ktorému chýbala správna výslovnosť gréčtiny. Jeho talent a bohatstvo spozoroval aj jeden z najvýznamnejších, no za to chudobnejších patriciov, Gaius Iulius Caesar st. Ten s ním uzavrel výhodnú zmluvu. Ponúkol mu svoju staršiu dcéru za manželku,ak zabezpečí aj jeho rovnomenného syna. Gaius Marius danú ponuku veľmi rád prijal a tým získal. Bojom proti Jugurtovi a inými víťazstvami si vyslúžil titul „Prvý muž Ríma“. Znie to možno zvláštne ale Lucius Cornelius Sulla bol jeho úplným protikladom. Patril k starému patriciovskému rodu, no úplne bez prostriedkov. Žil v prostredí hercov, herečiek a prostitútiek. Istá vdova pochybného pôvodu mu odkázala svoj majetok a Sullovým šťastím bolo, že zomrela (aj keď za nevyjasnených okolností) v ten pravý čas. Sulla si vzal za manželku druhú dcéru Gaia Iulia Caesara. Teda z dvoch protikladov sa stali švagrovia a nachvíľu aj priatelia.

Gaius Marius pomohol Caesarovi i Sullovi stať sa výbornými vojakmi. Aj rímskemu ľudu pomohol k lepšej, platenej, teda žoldnierskej armáde, ktorá ho milovala a bola skvelým príkladom rímskeho bojového ducha. Armáde daroval aj jej symboly orla, ktoré boli neskôr zneužité Hitlerom.

Tak či tak, nakoniec sa rozdiely medzi týmito dvomi mužmi začali prehlbovať. Sulla nezniesol to, že kráča len v Mariovom tieni a tak sa zrodil najhoršia vojna v rámci jedného štátu a to vojna občianska, ktorá ukázala slabosť rímskej republiky. Sulla sa nikdy nevymanil z tieňa „Prvého muža Ríma“. „Slávu“ dosiahol až po jeho smrti. To, že za jeho „obhajovania republiky“ cez tzv. proskripcie si vyslúžil len a len nenávisť.