Keď sa človek pozrie do histórie nemôže si nevšimnúť, že nech sa pozrieme na ktorúkoľvek osobnosť, vidíme nie len slávne ale aj kruté činy. To sa týka aj kresťanského cisára Theodosia I. Theodosius I. samozrejme s prívlastkom Veľký spravil veľa naozaj veľa pre Rímsku ríšu. Zjednotil ju, stabilizoval barbarskú politiku, tým že ich prijal na území s nemalými výhodami ako foedarátov, jeho zákony patrili k vrcholu Theodosiovho kodexu a nesmiem zabudnúť na skvelý ekumenický koncil v Konštantínopole. Bolo toho ešte oveľa viac. No ale aj táto minca má druhú stranu. Bol to práve Theodosius, kto nariadil veľkú masakru v Solúne.
V roku 390 sa v Thessalonikách stal incident, ktorý hlboko zasiahol do politiky štátu. Či to bola už náboženská politika, ale aj politika voči barbarom. Tak ako aj v iných veľkých mestách, ľud Thessaloník sa venoval a holdoval vozovým pretekom, ktoré sa konali v ich obrovskom hipodrome. Budova mala kapacitu stotisíc ľudí. V tomto čase boli Thessaloniky obsadené a kontrolované malým kontingentom gótskych spojencov pod velením Butherica, jedného z obľúbených theodosiových germánskych veliteľov. Ten dal uväzniť hviezdu spomedzi vozotajov z dôvodu homosexuálneho znásilnenia alebo niečoho veľmi podobného, čo bol nevhodný dôsledok toho, že sa nemohol ďalej zúčastňovať na pretekoch navzdory všetkým prosbám. Zosadenie idola davu bolo príčinou zúrivých demonštrácii v rámci mesta.
O týchto nepokojoch nie sú také údaje ani záznamy, tak ako o nepokojoch v Antiochii, ktoré sa konali v roku 387, ale ich dôsledky boli oveľa vážnejšie. V Antiochii išlo taktiež o vzburu proti cisárovi, kedy ľud strhával a potupoval sochy cisára Theodosia a jeho manželky. Theodosia to nahnevalo, tak mestu odňal všetky výsady a spravil z neho len dedinu a jeho ľud z mesta vyhnal. No neskôr svoj čin oľutoval a Antiochii výsady vrátil a ľudia sa do nej mohli vrátiť. No solúnsky incident vyprovokoval vlnu protigótskej nenávisti, ktorá bola veľmi častá v gréckych mestách. Tie ešte nezabudli na hrozné drancovanie, ktorému ich vystavovali gótske kmene asi pred storočím. Pravdepodobne to bolo tiež príčinou toho, že ľud zaútočil na germánsku posádku a brutálne zavraždil Butherica a niekoľko ďalších dôstojníkov a ich telá vláčili cez mesto na poctu vozotajom a vozovým pretekom.
Taktiež to bolo ďalším víťazstvom Grékov proti barbarom. Homosexualita bola predsa len pre Grékov bežnejšia a nie tak šokujúca ako pre Germánov a pre ich zmysel pre morálku. Góti sa od prechodu Dunaja roku 376 prihlásili k ariánskej forme kresťanstva praktizovanej cisárom Valensom, čo možno chápať ako snahu presvedčiť rímskeho cisára, aby ich prijal do impéria. Táto ariánska forma kresťanstva bola tiež v súlade s učením misionára Vulfila, ktorý preložil bibliu do gótštiny. Avšak po roku 376 sa východná časť ríše pričlenila k nicejskej formy viery. Aj keď Góti prijali kresťanstvo len preto, aby si naklonili cisára, príkladu ostatných teraz nenasledovali. A ostali pri Vulfilovom učení, ktoré sa neskôr stalo ich príznačným rysom. Veď aj Vulfilov preklad Písma vznikol zo štandardnej gréckej biblie. Gótska odnož viery bola výhradne rímskym fenoménom a svojou povahou sa nikdy neoddelila od rímskej kultúry, v ktorej vznikla.
Nebolo prekvapujúce, že Theodosius sa strašne nahneval, keď sa dozvedel o zabití svojho obľúbeného veliteľa a tajne požiadal o novú germánsku posádku pre Solún, aby mesto potrestala. V určený deň, keď ľudia zas išli na preteky vozotajov do hipodromu, na určený signál boli hry prerušené. A armáda bez ľútosti pár hodín masakrovala divákov. Bolo zabitých sedemtisíc obetí oboch pohlaví a každej vekovej skupiny. V celých dejinách Rímskej ríše si nikto nespomínal na niečo podobné, ľud bol šokovaný a Theodosius stratil svoju reputáciu mierneho a ľudského panovníka
Hnev z Theodosia krátko na to opadol, no už bolo neskoro. Krátko na to 30. augusta vydáva zákon, podľa ktorého sa má s dôležitými nariadeniami čakať po dobu tridsať dní, predtým ako sa vykonajú. Teda, aby ich bolo možné odvolať.Zákon to bol dobrý, lenže ako gesto reštitúcii a korekcii bol irelevantný. Vinníci z Thessaloník neboli postavení pred súd a riadne podľa práva súdení, ale boli vydaní krutej masakre, ktorá sa dotkla aj nevinných.
Celá debata | RSS tejto debaty