Dnes už asi nikto nebude polemizovať a pochybovať o tom, že ku kmeňom Apeninského polostrova patrili Etruskovia, no čo o nich vlastne vieme? Naše poznatky o tomto kmeni pochádzajú predovšetkým z archeológie a písomných prameňov, no nie su ani zďaleka uspokojujúce. Už pri slove pôvod sa zdvihne prudká diskusia medzi vyznávačmi 3 hlavných teórii. Prvú z nich vytvoril Herodotos, ktorý tvrdil, že Etruskovia pochádzajú z Malej Ázie. Dionýzius Halikarnasský zas veril, že boli pôvodnými obyvateľmi Itálie no a Lívius zas prišiel s vysvetlením, že prišli zo severu. V modernej histórii sa podarilo vykalkulovať všetky pre a proti a nakoniec po úpornom boji sa podarilo teóriu o severnom pôvode úplne zavrhnúť a prikloniť sa k Herodotovi. Prispel k tomu nález nápisu na ostrove Lemnos z roku 1885 , ktorý sa veľmi podobal na etruský jazyk a taktiež etruské umenie obsahuje veľa orientálnych prvkov.
Keď už sme spomenuli nápisy, tak by sme mohli povedať, že jazyk a písmo Etruskov síce čítať vieme, no nie sme schopný ho preložiť. Asi hlavne preto, že sa zatiaľ nepodarilo nájsť uspokojivo dlhý dojjazyčný nápis (zato sa tých krátkych podarilo nájsť okolo 50). S istotou môžeme povedať len to, že Etruský jazyk nemôžeme zaradiť k žiadnemu z indoeurópskych jazykov. Jediné čo môžeme s istotou povedať je to, že toto písmo malo 28 znakov.
Síce na začiatku článku spomínam, že pri skúmaní Etruskov nám pomáha archeológia, ani táto veda nie je všemocná. Možno preto, že predsalen Etruskovia boli tu dávno, dávno, dávno pred nami. Hlavným problémom výskumu Etruských miest je to, že na vačšine z nich neskôr vyrástli stredoveké a v niektorých prípadoch aj moderné mestá. Ale aj napriek tomuto handicapu existujú náleziská etruských miest ako napr. pri dedinke Marz Abotto alebo prístavné mesto Spina. Z nich môžeme s istotou povedať, že Etruskovia si svoje mestá stavali na vyvyšeninách a boli strediskom remesiel a obchodu. Nikdy nevytvorili väčší politický útvar a vždy si zachovali punc nezávislosti. Samozrejme nechali v nich žiť aj iné italické kmene ako napr. Sabinov, Umbrov…
Síce článok nesie poetický názov, ale doteraz som ho nestihla vysvetliť, nuž poďme na to. Etruskovia samých seba nazývali Rasenna no Rimania ich označovali Tusci alebo Etrusci. A povedzme si, že ich nemali veľmi v láske. Tak Etruskovia boli ich nenávidenými kráľmi. Možno preto vznikla legenda o Aeneovi a Romulovi a Removi. Lebo Rimania nedokázali v dobe najväčšej slávy prekusnúť ten fakt, že by ich slávne mesto mal založiť nejaký „tučný Etrusk“. A teda s pýchou vyhlasovali, že boli predkami bohyne Venuše a boha Marta. Veda nám nepovie ani dnes, či skutočne Rím založili Etruskovia, ale s istotou môžeme tvrdiť, že ho na istý čas ovládali. Pravdepodobne im vďačíme za to, že sa mestá na jednotlivých pahorkoch spojili do jedného mesta.
A čo umenie? Etruské umenie nesie prvky gréckeho, no je realistickejšie. Taktiež môžeme na ňom badať stopy orientu. Medzi najznámejšie sochy patrí napr. Mars z Todi, Apollo z Vei či slávna Kapitolská vlčica. Maľby sa zachovali predovšetkým v hrobkách. Sú veľmi realistické, znázorňujú atletické súboje, poľovačky, hostiny a majú veľmi živé farby. Možno spomenúť, že medzi tie najkrajšie patria maľby z Tarquinii. Keď už sme spomenuli hrobku, tak hádam treba spomenúť najznámejšiu zo 7. storočia prKr, ktorú v roku 1836 našli dvaja vedci Regolini a Galasi, tá len tvorila centrum okolo ktorého sa vinulo ešte 5 periférnych hrobiek a celý areál bol obkolesený hradbou. Z významných nálezov sa v nej našlo veľa skvele spracovaných šperkov.
A aký bol koniec? Etruskovia boli v 7.-6. storočí prKr naozaj vplyvným kmeňom v celej Itálii, no o storočie neskôr zažili svoju veľkú poražku od Grékov pri Kymé a stratili svoje pozície a námorníctve. o storočie neskôr ich zas začali ohrozovať Kelti a z juhu ich začali vytláčať Rimania. Tí v roku 396 prKr ovládli svojho etruského súpera Veje a v roku 265 prKr porazili posledné nezávisle etruské mesto Volsiniu.
Tak či tak Etruskovia poznačili dejiny Apeninského polostrova a pomohli pri budovaní Ríma. Je pravdepodobné, že práve oni nechali vybudovať veľkú stoku – cloaku maximu. I na Kapitole vybudovali chrám pre 3 bohov – Jova, Juno a Minervu, tým spojili mesto a prejavili sa tak staroitalské, etruské i grécke prvky. K tomu všetkému i mnohí panovníci i dokonca Vergílias sa odvolávali na svoj etruský pôvod.