Rímska ríša

Sedem pahorkov Ríma

Možno nie som originálna, keď sa zas a znova púšťam do niečoho, čo tu už bolo toľkokrát, no robím tak pre svoje vlastné potešenie z toho, že odovzdávam niečo zo svojich vedomostí a pocitov zo získaných vedomostí. A keďže sa už pomaly päť rokov venujem neskorej antike, tak mi napadlo písať práve o tom, čo mi je blízke… Toľko stručný úvod a exkurz do problematiky výberu témy 🙂

Je veľmi zaujímavé, že jedna z malých osád na Apeninskom polostrove obsadila takmer celý v staroveku známy svet. A aj dnes ovplyvňuje našu, teda európsku spoločnosť. Veď asi každý vzdelaný človek po zamyslení bude súhlasiť s názorom historikov, že dnešná Európa stojí na 3 pilieroch – grécka kultúra, rímske právo a kresťanská morálka. Rimania nám odovzdali úžasné dedičstvo v podobe kultúry, mytológie (pôvodne gréckej), jazyka vzdelanosti, právnych nariadení a morálky.  Odpoveďou na otázku v nadpise je aj odpoveď na otázku ako sa stalo, že jedna malá osada, akých bolo v Itálii toľko, dosiahla úspech? To dnes už nezistí asi nik. Možno to zariadil Mars a možno stačil len kúsok šťastia 🙂

Rimania sa o svoju históriu zo začiatku veľmi nezaujímali a keďže boli ovplyvnení gréckou mytológiou dali aj rozprávaniu o založení Ríma punc tajomna. Paradoxne dnes vieme o ich počiatkoch viac, ako ich slávny historici s Titom Líviom na čele. Dnes už vieme presne,že slávny Rím vznikol v 10. storočí prKr na pahorku Palatín a počas nasledujúceho storočia vznikali osady aj na zvyšných pahorkoch (6), ktoré sa vpriebehu 8.-7. storočia prKr spojili do jedného mesta. Toľko archeológia. No keď do toho chceme preniknúť hlbšie musíme sa predsalen vrátiť ku Homérovi a Líviovi a teda k zlepencu mýtov a skutočných faktov.  Najznámejšou legendou je legenda o Aeneovi, ktorý odvážne z horiacej Tróje vyslobodil svojho otca Anchisa a syna Askania Iula (mimochodom zakladateľa slávneho juliovského rodu, z ktorého pochádzal aj Gaius Iulius Caesar). Keď sa mu zjavil Zeus a dal mu pokyn vydať sa na dlhú cestu, na konci ktorej ho čaká šťastie, neváhal a vydal sa na cestu naprieč Stredozemným morom až do Itálie, kde po vzoru svojho rodného mesta mal založiť novú Tróju. Samozrejme na ceste nešlo všetko podľa jeho predstáv, bola plná prekvapení a niekedy už myslel, že svoje šťastie nájde aj mimo Itálie, no po prekonaní všetkých nástrah predsalen šťastne doplával do svojho cieľa. Však ani tu to nemal ružové. Králi Itálie mu vyhlásili vojnu, ktorú vyhral až po náročných a vyčerpávajúcich bojoch. Po hrdinských činoch a priam odyseovskej ceste nakoniec mohol založiť mesto Lavinium. Jeho syn Askanius Iulus zas o nejaký čas založil mesto Albu Longu, z ktorej potomkov sa o 4. storočia a 13 dynastií neskôr narodili bratia Romulus a Remus.

Títo dvaja bratia boli synmi panny vestalky Rhey Silvie, ktorú klamom získal boh Mars a mali sa stať dedičmi trónu v Albe Longe, no osud to chcel inak a deti museli zachrániť pred uzurpátorom Numidorom tak, že ich nechali plaviť sa dolu Tiberom len v prútenom košíku. Ako zázrakom ich našla vlčica, ktorá ich oddojčila a ďalej ich vychovával pastier. No keď dosiahli dospelý vek vrátili sa späť, zvrhli uzurpátora moci a vládu v meste vrátili ich starému otcovi. Keďže boli vďační za svoje zachránenie, tak sa na inkriminovanom mieste rozhodli založiť nové mesto. No pri jeho zrode stále vražda. Bratia sa škriepili o to, podľa koho sa bude mesto volať. Rozhodli sa sledovať znamenia na oblohe. No ani to nebolo moc šťastné riešenie. Remus ako prvý zazrel 6 supov, no o chvíľku Romulus uvidel 12 supov. Bratia sa nevedeli dohodnúť či je viac prvenstvo alebo množstvo. V rámci potýčky Romulus zabil Rema a teda nové mesto pomenoval po ňom – Roma – Rím. Vo svojom meste vládol dlho a šťastne až sa bohovia rozhodli ho po smrti vydvihnúť na Olymp, kde sa stal bohom Quirinom, ochrancom svojho mesta.

Tieto dve legendy nám teda odpovedajú na to, prečo boli Rimania považovaní za potomkov vlkov a ich životom bola vojna a boje. Boli synmi boha Marsa odchovaní na mlieku vlčice.

Kapitolská vlčica kŕmiaca bratov Romula a Rema

Romulus – zakladateľ mesta a jeho prvý kráľ